§ 197-198

§ 197

Rabi Amoraj sedel a vysvetľoval:

Prečo bola Tamar hodná toho, aby z nej vzišli Parec a Zarach?*

To preto, že sa volala Tamar. Tamar bola tiež Amnonovou sestrou.** Kvôli tomu bola učinená.

Prečo boli pomenovaní Parec a Zarach?

Parec bol pomenovaný po mesiaci, pretože mesiac sa časom láme (parac) ***  a v budúcnosti bude dostavaný.

Zarach bol pomenovaný po slnku, pretože slnko neustále svieti (zarach) rovnakým spôsobom. 

Parec bol však prvorodený. A slnko je väčšie než mesiac. 

V tom nie je problém, pretože je napísané: “Vystrč ruku” (1M 38.28), čo naznačuje že Zarachova ruka vyšla predtým, než sa narodil Parec. Potom je písané: “A potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť. A pomenovaný bol menom Zarach (1M 38.30).

O Zarachovi sa tak predpokladalo, že mal byť prvorodený. Pretože sa však Svätý, nech je Požehnaný, zaradoval, keď videl, že v budúcnosti z Pareca vyjde Šalamún, ktorý zloží Veľpieseň, vrátil ho (teda Zaracha).

§ 198

Z akého dôvodu sa volala Tamar a nie inak?

Pretože bola ženou (nkeva). 

Môžeme však povedať, že bola ženou? 

Bolo to preto, že zahrňovala mužské aj ženské (zachar u-nkeva), pretože Tamar znamená ďatlová palma a tá zahŕňa v sebe mužské aj ženské****

Ako to? Ratolesť (lulav) je mužská. Plod je zvonkajšku mužský a zvnútra ženský. 

Ako to? Semená ďatle majú v sebe štrbinu podobnú tej ženskej. Tomu zodpovedá na výšinách sila Luny. 

Svätý, nech je Požehnaný, stvoril Adama ako muža a ženu, ako je napísané: “Ako muža a ženu ich stvoril” (1M 1.27). Je to tak možné povedať? Nie je snáď napísané: “I stvoril Boh človeka na svoj obraz, v obraze Božom ho stvoril (1M 1M 1.27). A potom: “Učiním mu pomoc ako náprotivok (1M 2.18), “I vzal jedno z jeho rebier a uzavrel po ňom mäso” (1M 2.21).*****

Musíme však povedať, že je o nich napísané, že ich “utvoril” (jecira), “učinil” (asija) a “stvoril” (berija). 

Keď bola stvorená duša, je použité slovo “učinenie” slovo “stvorenie” je použité v súvislosti s “muža a ženu ich stvoril” a slovo “utvorenie” je použité na vyjadrenie, že keď sa duša spojila s telom a duch bol zhromaždený (1M 2.7).

Ako vieme, že “utváranie” znamená zhromaždenie? Je predsa napísané: “A utvoril Hospodin Boh zo zeme všetku zver poľnú a všetky lietavce nebeské a priviedol ich k človeku, aby videl, ako ich pomenuje” (1M 2.19).  Preto je napísané: “Muža a ženu ich stvoril” (1M 5.2). Tiež je napísané: “A požehnal im Boh” (1M 1.28).

 

*Parec bol Dávidov predok (Rút 4.12).

**Amnon a druhá Tamar je spomínaná v 2S 13; boli jej potomkami.

***prechádza fázami, 

****tiež § 172

*****z toho vyplýva, že muž bol stvorený pred ženou

---

VÝKLAD:

Kabala pracuje s troma dimenziami pre stvorenie. Dimenziou duše, časovou dimenziou a dimenziou priestoru. Tradícia sa opiera o knihu Sefer Jecira. 

Každá dimenzia určuje smer. Avšak, to je len taký náš európsky termín. Hebrejčina používa výraz hlbina (omek) a vyjadruje nekonečný smer, podobne ako v súčasnosti chápeme veľkosť vesmíru, ktorý sa podľa predpokladov vedcov rozpína do nekonečna. Hlbina (omek) je teda nekonečná vzdialenosť na akejkoľvek úrovni.

Dimenzia duše je zastúpená obojsmerným prepojením sefír Keter a Malchut. Je to svet Asija. Svet učinenia. “Učinenie” preto, lebo smer pretína všetky ostatné sefiry. Je to smer (hlbina) do oboch strán, ktorý zároveň vyjadruje dobro a zlo vo vzájomnom pôsobení. Stojí kolmo k počiatku i koncu. Keter, zodpovedajúca počiatku a dobru, tak vyjadruje blízkosť k Bohu a Malchut, reprezentujúca koniec a zlo, zas náleží vzdialenosti od Boha, čiže univerzálneho dobra. Je to vporiadku. Duša je slobodná, smie konať dobro a zlo podľa svojho uváženia. Tak v nej raz víťazí dobrý pud (jecer ha-tov) nad zlým pudom (jecer ha-ra). Oba tak tvoria základ duše a bez nich by nebol v hmote možný život.

Časová dimenzia zas vyjadruje smer (hlbinu) medzi sefirami Chochma a Bina, medzi archetypom mužského a ženského, kedy je koncept času včelenený práve do stvorenia (berija) muža a ženy. Je to hlbina Počiatku a Konca, odzrkadľujúca Minulosť a Budúcnosť, kde Chochma zodpovedá minulému  a teda neverbálnej  minulosti, pretože všetko prežité sa nám v mysli vyjavuje v obrazoch a nie v slovách. Stojí v zastúpení aktívneho mužského stĺpu na strome Illán. Minulosť si pamätáme.

Bina zodpovedá Budúcnosti, tzn. verbálnemu spôsobu vyjadrujúcemu mužskú potenciu, budúcnosť, ktorá má v zmysle kauzality rôzne možnosti a varianty. Tým, že budúcnosť ešte neexistuje, je možné ju maximálne formulovať do slov v jej predpokladanej podobe. Budúcnosť vyvodzujeme na základe prežitého.

Chochma zodpovedá Hlasu, nevyslovenej tvorivej sile, Bina reči, ktorou sa niečo stáva realitou. Hlas a reč v spojení dávajú dych/Duch a ten už zodpovedá Keter (dokopy tvoria Hornú Triádu). Prostredníctvom slova a dychu (Ž 33.6) bolo tvorené Nebo a všetko, čo k nemu náleží, vrátane Keter (TB, Roš Hašana 32a).

Dimenzia priestoru je definovaná desiatimi sefirami, ktoré určujú 10 smerov (Sefer Jecira 1:5), resp. päť obojstranných, čiže vedúcich v protismere, ktoré nemajú koniec a stretávajú sa v jednom bode. Každá dvojica tak utvára nekonečnú čiaru, pri ktorej  je počiatok ukotvený v konci a tak sa všetky protiklady spoja (zhromaždia) v jedno (Sefer Jecira 1:7).

Priamo s ňou súvisí Božie Meno Ejn Sof (Pardes Rimonim 4.7) a určuje, že ktorýmkoľvek smerom pôjdeme, cieľa nikdy nedôjdeme. Preto aj k Bohu možno len smerovať. Tým, že sa sefiry spájajú s fyzickými smermi, dochádza k ich zjednoteniu (Sefer Jecira 1:6). 

 -chanele-

§ 196

Raba povedal: Keby spravodliví chceli, stvorili by svet*. 

Čo tomu prekáža?

Vaše previnenia, ako je napísané: “Len vaše previnenia vás oddeľujú od vášho Boha” (Iz 59.2). Keby nebolo vašich previnení, nebolo by rozdielu medzi vami a Ním.

Pretože hľa, Rabba stvoril človeka a poslal ho k Rav Zeirovi. Ten sa s ním rozprával, ale on neodpovedal. Keby nebolo vašich previnení, odpovedal by.

Ako to, že by odpovedal? To vďaka jeho duši.

Má však človek dušu, ktorú by mohol do neho vložiť?

Áno, tak je napísané: “A vdýchol do jeho nozdier dušu života” (1M 2.7). Človek má teda dušu života, avšak kvôli vašim previneniam nie je duša čistá. A to je ten rozdiel medzi vami a Ním. Preto je napísané: Umenšil si ho menej od Boha” (Ž 8.6). 

Čo znamená “menej”? To, že človek má previnenie, zatiaľ čo svätý, nech je Požehnaný, nie. Nech je Požehnaný a nech je požehnané Jeho Meno na veky vekov. On nemá žiadne previnenia.  Pochádza však od Neho sklon ku zlu**. 

Môžeme si vôbec niečo také myslieť? Skôr povieme, že z neho povstával, skôr než prišiel Dávid a nezabil ho. Preto je napísané: “Moje srdce je vo mne prázdne” (Ž 109.22).

Dávid povedal: pretože som ho bol schopný prekonať (Ž 5.5), “nebude s tebou prebývať zlý”.

Ako ho Dávid mohol prekonať? Svojou hanbou, s ktorou dňom i nocou neprestával. Takto pripojil Tóru na výšinách. Pretože vždy, keď človek študuje Tóru pre ňu samotnú, pripája sa Tóra na výšinách k Svätému, nech je Požehnaný.

Preto povedali: Človek by mal Tóru študovať neustále a to dokonca nie len pre ňu samotnú, lebo aj keď nie kvôli nej samotnej, dôjde pre ňu samotnú***. 

Čo je to za Tóru, o ktorej si hovoril? Je to ozdobení a korunovaná nevesta, ktorá je zahrnutá vo všetkých prikázaniach.  Je pokladnicou Tóry. Je zasnúbená zo Svätým, nech je Požehnaný, ako je napísané” “Moše nám prikázal Tóru, dedičtvo zhromaždenia Jákobovho” ((5M 33.4). Nečítaj “dedičstvo” (moraša), ale zasnúbený (meurasa).

Ako to? Keď sa Izrael zaoberá Tórou kvôli nej samotnej, potom je zasnúbená Svätému, nech je Požehnaný,  a v čase, keď je zasnúbená Svätému, buď Požehnaný, je dedičstvom Izraela.

*TB, Sanhedrin 65b; Jad Rana ad loc

**jecer ha-ra

***TB, Pesachim 50b

 

---

VÝKLAD: 

Previneniami sa duša znečisťuje. Preto je napísané: “umenšil si ho málo od Boha”.

Od Boha ale pochádza aj sklon ku zlu, veď pred stvorením nebolo nič, len On.

Jecer ha-ra (sklon k zlému) možno prekonať štúdiom Tóry. Tak sa dá pripojiť k Svätému.

Tóra je zhrnutá v micvot. Ich plnením sa približujeme k Bohu (“ja som Svätý, buďte aj vy svätí”).

Keď Izrael študuje Tóru pre ňu samotnú, vtedy je zasnúbená Svätému a tak sa stáva dedičstvom Izraela.

Človek sa rodí s dvomi sklonmi (pudmi). Jecer ha-tov je hodnotený ako dobrý (tov=dobrý) a podmieňuje všetko konanie, ktorého skutky sú klasifikované ako služba Bohu, inak povedané, kráčanie Božou cestou. Patrí sem všetko, čo sa oficiálne považuje za “dobré”.

Výrazom jecer ha-ra (ra=zlý) označujeme sklon ku zlu, avšak tento vo svojom prapôvode nie je zlý, až človek ho robí zlým. Je prepotrebný(!) a niektorými autoritami je dokonca považovaný za viac,  než jecer ha-tov, lebo bez neho by nebol možný život. Bez jecer ha-ra nie je možné splodiť dieťa, ani postaviť dom. Len s jecer ha-ra ľudská spoločnosť napreduje vo svojom vývoji, lebo len súťaživosť núti človeka získavať nové veci,  poznatky a pod. Z jecer ha-ra pramenia aj všetky vynálezy a celkový pokrok spoločnosti. V jecer ha-ra je zakorenená cieľavedomosť, túžba niečo dokázať a aj získať. Jecer ha-ra sa stáva zlým až v rukách človeka, nad ktorým dominuje. Keď jecer ha-ra získa prevahu a v plnom rozsahu ovládne človeka, potom sa tento stáva jeho otrokom.

Zlo ako také, je zlom len do tej miery, dokiaľ ľudská myseľ tvorí špatnosť, pretože zloba nie je skazenosť duše, ale skazenosť cesty, ktorou duša kráča, realizovaná násilným konaním, ako hovorí Martin Buber (Obrazy dobra a zla, Votobia 1994).

Zloba je zlá preto, že sa odvracia od skutočnosti danej Bohom, že odporuje Božej vôli. A táto cesta vzniká po spoznaní protikladov.

Zlo vnímame ako zlo preto, že sa nad protikladnosť nie sme schopní povzniesť, narozdiel od Boha. Tým, že to nedokážeme, vnášame do sveta chaos.

Lepšie sme  schopní pochopiť dobrý a zlý sklon tak, že zlo nebudeme vnímať ako zlo, ale ako vášeň, a teda niečo, čo je človeku vlastné a dobro zas ako cestu k Bohu.

V Talmude je jecer ha-ra označované “cfoni” (severan), takže ak Žid hovorí o vytlačení Severana, je reč o jecer ha-ra ukrytom v ľudskom srdci.

V dielach rabbiho Leva ben Becalela býva Satan stotožňovaný práve s jecer ha-ra.

Žitím podľa Tóry, sa človek zlému pudu vzďaľuje a dobrý pud u neho prevláda.

§ 38

Rabi Amoraj sedel a vysvetľoval: Prečo je napísané (Ž 87.2): “Hospodin miluje brány Sionu nad všetky príbytky Jákobove”?

“Brány Sionu” sú ”otvory sveta”.

Brána nie je nič iného, len otvor. Preto hovoríme: “Otvor nám brány milosrdenstva”.

Svätý, nech je požehnaný, povedal: Milujem “brány Sionu”, keď sú otvorené. Prečo? Pretože sú na strane zla. Avšak, keď je Izrael pred Bohom dobrý a brány sú hodné toho aby boli otvorené k dobru, potom ich Svätý, nech je Požehnaný, miluje “nad všetky príbytky Jákobove”, ktoré sú všetky mierom, ako je napísané (1M 25.27): “Jákob bol muž prostý, bývajúci v stanoch”.

VÝKLAD:

Všeobecne sa tento verš vysvetľuje tak, že ak je zlo prerobené na dobro, Bohu sa toto páči a má z toho radosť. Úlohou človeka je totiž potierať zlo, nahrádzať ho dobrom a činiť len podľa jecer ha-tov. Čím výraznejšie človek takto koná, tým sa jeho “slobodná vôľa rozhodovať sa medzi zlom a dobrom” , viac blíži k Bohu a človek sa potom viac podobá na Boha (“…ja som Svätý, buďte aj vy svätí…” 3M 11.44, 45; 19.2; 20.26 “…budete mi svätými ľuďmi…” 2M 22.31; “…budete mi…svätým národom…” 2M19.6).

(pozor! Nemýliť si slobodnú vôľa rozhodovať sa medzi dobrom a zlom” so slobodnou vôľou konať! Naša všeobecná slobodná vôľa je obmedzená. Skutočnú slobodnú vôľu konať vo všeobecnosti má len Boh. My môžeme slobodne rozhodovať len v rozhodovaní sa medzi dobrom a zlom. Ostatné je ovplyvnené slobodnou vôľou ľudí okolo nás, okolnosťami, schopnosťami, fyzikálnymi zákonmi, kauzalitou a pod. Napr. darmo chcem na raňajky šunku, ak ju nemám v chladničke, lebo som si ju nekúpila, niekto iný ju nevyrobil, obchod bol zavretý   …. apod. Tiež nemôžem byť speváčka ak nemám hudobný sluch. Neplodná žena môže márne chcieť vlastné dieťa….)

-chanele-