§ 123

Pridaj komentár

Rabi Amoraj povedal:

Prečo je napísané: “I pozdvihol Áron svoje ruky k ľudu a požehnal im a zostúpil a po vykonaní obete za hriech, spaľovanej obete a uzmierujúce obete spoločenstva, zostúpil! (3M 9.22)”.

Vari už predtým nezostúpil? Avšak on zostúpil “od konania obetí za hriech, spaľovanej obete i uzmierujúcej obete spoločenstva” a potom “Áron pozdvihol svoje ruky k ľudu, aby im požehnal”.

K čomu je dobré toto dvíhanie rúk?

Kvôli tomu, že ponúkol obete a priniesol ich pred ich Otca na nebesiach, ako bolo povedané (§ 109).

Ten, čo obetuje horným a zjednocuje ich, musí ich s nimi úplne zjednotiť.

A čo znamená “ľud”? Je napísané “k ľudu”, tj. “kvôli ľudu”.


KOMENTÁR:

Áronove obete za hriech, zápalné aj pokojné, ponúknuté Bohu, majú za následok zjednotenie (JICHUD), ktoré sa koná pre ľud, či kvôli samotnému ľudu, preto Áron dvíha ruky v požehnaní. Ten, čo najprv vystúpil k Stvoriteľovi, následne zostupuje k ľudu a zjednocuje to, čo je hore s tým, čo je dole.

O zjednotení JICHUD, hovorí Tikunej Zohar (98a) tak, že ak niekto túži zjednotiť Svätého a Jeho Božiu Prítomnosť Šechinu (tzn. mužský aj ženský princíp), musí odsunúť všetky ostatné myšlienky, lebo sú “klipot” (o klipot viď. tiež: Klipot a Sitra Achra, Atik Jomin a Tóra Kadma,  Mystický význam obriezky ) a musí do svojej mysli pojať Božiu Prítomnosť; a to tak, že odloží všetky odevy duše (a myslia sa tým myšlienky), keď koná zjednotenie a modlí sa pri tom ŠEMA.

Tajomstvo zjednotenia JICHUD spočíva v zjednotení Mena Svätého, horných rovín s dolnými údmi – to je tajomstvo modlitby ŠEMA (Zohar 2, 216a). Toto ŠEMA ukrýva v sebe slovo ŠEM – meno, z ktorého vychádza 70 (שמע = שמ + ע; číselná hodnota ע je 70) mien. Zjednotiteľom sa stáva Izrael, nazývaný STARÝ IZRAEL (Jisrael saba), podľa Oz 11.1, ktorý dokladuje aj Mladého Izraela.

Preto je v Šema obsiahnutý nebeský archetyp Nevesty a Ženícha. Ich spojenie JICHUD vytvára Starý Izrael a dochádza k tomu, keď človek rozjíma a stúpa hore k Ejn Sof, kde sú všetky veci – horné aj dolné, spojené v Jedno. Zároveň sa to spája s tajomstvom mena JIHJE (On Bude; archaický tvar JIHWE). Najprv sa spája JOD s HE → JH, ktoré tvorí počiatočné písmená JHWH a ukrýva v sebe najvyšší bod JOD. Keď človek pozdvihne všetky údy do koreňa Zmluvy, k ich Podstate a Základu, sústredí sa na druhú časť Mena JIHJE  a pripojí ďalšie JOD k ďalšiemu HE.

JOD personifikuje Tajomstvo svätej Zmluvy

HE zastupuje komnatu, v ktorej je Zmluva ukrytá

a slovné spojenie Hospodin (JHWH) je Jediní (JHWH Echad) sa vykladá ako “zobrať všetko a zjednotiť to v Jedno”.

Kto chce zjednotiť všetko v Jedno, pozdvihne svoju myseľ v láske a bázni, až dosiahne Ejn Sof. Takto vysvetľoval JICHUD Rav Hamnuna Ctihodný a naučil sa to od svojho otca, ktorý to vedel od svojho učiteľa, ktorý to počul od samotného Eliáša (Arye Kaplan).

Mimochodom, Eliáš býva stotožňovaný s Henochom i Metatronom, ktorý dohliada na učiacich sa a bádajúcich v oblasti kabaly a v čase, kedy sú ich snahy blízko, im pomáha. To len na okraj.

Modlitba ŠEMA je vlastne samotný JICHUD, pozostávajúci zo 6 slov, pričom na každé z nich je upriamená meditácia, ktoré zahŕňajú v sebe zároveň 6 smerov zo Sefer Jeciry (Kapitola 1 verš 3 ) a ich spojenie v jedno Meno.

“Šema Jisrael…” Izrael býva stotožňovaný so sefirou Tiferet, ktorá zodpovedá mužovi a Milovanému z Piesni Piesní, tzn. Bohu, naopak Malchut, tá prináleží žene-Neveste a teda Spoločenstvu Izraela. Slovo Jisrael možno permutáciou rozložiť zároveň na Ješar a El a dostaneme spojenie “priamo k Bohu“. Recitáciou ŠEMY harmonizujeme imanenciu s transendenciou, Boha Prejaveného (JHWH) i Neprejaveného (Ejn Sof).

Ostatné slová ŠEMY – “…adonaj (JHWH) elohejnú, adonaj (JHWH) echad”, vyjadrujú a spájajú všetky aspekty Boha v JEDNO (viď tiež. článok: Ševirat kelim a narušenie symetrie ).

© chanele

LITERATÚRA:

  • A. Kaplan: Meditace a kabala
  • Tikunej Zohar
  • Zohar
  • D.C.Matt: Bůh a Velký Třesk
  • A. Kaplan: Sefer Jecira
  • Sefer Bahir
  • Výklad rabi Moše ben Nachmana k Sefer Jecire
  • Výklad rabi Moše Kordovera (Ramak) k Sefer Jecire
  • Jiří Langer: Erotika Kabala
  • A. Havlíčková: Sefer haŠem (súkromný náklad)
Reklamy

§ 118

Pridaj komentár

JOD, to je desať výrokov, ktorými bol stvorený svet.

Ktoré to sú? Sú Tórou pravdy, ktorá zahŕňa všetky svety.

A čo je to ŠIN?

Povedal im: Je to koreň stromu. Šin je ako koreň stromu.


KOMENTÁR:

Tradícia učí, že svet bol stvorený desiatimi výrokmi/slovami (Pirkej Avot 5.1), ktoré zodpovedajú desiatim sefirám:

Chochma (múdrosť) Buď sveto 1:3

Bina (porozumenie) Buď obloha  1:6

Chesed (milosť) Zhromaždite sa vody 1:9

Gevura (sila) Nech zem vydá trávu 1:11

Tiferet (krása) Nech sú svetlá na oblohe 1:14

Necach (víťazstvo) Nech sa vody hemžia živými dušami 1:20

Hod (sláva) Vydaj zem dušu živú 1:24

Jesod (základ) učiňme človeka 1:26

Malchut (kráľovstvo) dal som vám každú bylinu 1:29

Všetci ste určite dobre počítali a desiaty výrok vám chýba. Tradícia si ním totižto nie je istá. Vidí v ňom nevyjadrenú a ľudskému umu nepochopiteľnú KETER, ako už bolo naznačené v predchádzajúcich paragrafoch a ktorej by, podľa mudrcov minulosti, mal zodpovedať biblický výrok “na počiatku stvoril Boh nebesá a zem (1:1) [TB, Roš hašana 32a]. Nakoľko je ale Keter nevyjadrená, prikláňam sa k teórii, že desiaty výrok nemožno poznať, preto je zamlčaný.

Iní mudrci upriamujú svoju pozornosť k výroku predchádzajúcemu stvorenie ženy (1M 2:18) a stotožňujú Keter s Malchut, čo v princípe kabala aj tak chápe, lebo “hore” sa zrkadlí v “dole” a na sefirotickom strome stoja obe oproti sebe na stredovom stĺpe. Malchut by teda bola vyjadrením Keter. Aj to by bolo prijateľné.

Podľa biblickej tradície ženu nemožno oddeliť od muža, takže ani Malchut nefunguje bez Keter (Berešit Rabba 17.1), môže byť táto s ňou totožná. Ale ak sú jedným len na inej úrovni a družka zodpovedá Malchut (§ 82) plodí to podľa niektorých kabalistov protirečenie. Mne sa to ale protirečivé nezdá, musíme prihliadať na to, že Keter nemožno pochopiť.

Iná kabalistická škola sa nezaoberá biblickými veršami a netrápi sa hľadaním ich správneho očísľovania. Držia sa obvyklého poradia sefír.

Písmeno ŠIN býva býva tiež považované, alebo – sa ním interpretuje spodná triáda →  Hod/Necach/Malchut, zakorenená vo svete. Nakoniec všetky svety korenia jeden v druhom, Malchut sveta Acilut je koreňom (šoreš) sveta Berija, Malchut sveta Berija je koreňom sveta Jecira, Malchut sveta Jecira korení vo svete Asija a Malchut Asija vytvára pozemský hmotný svet. Už len pevnosť hmoty hovorí o stabilite, ktorá he zakorenená, no toto ukotvenie pramení v ROŠ (hlava/Keter) sveta Acilut. Akýsi uzavretý kruh (§ 114) a tak dostaneme už hore spomínanú prepojenosť Keter a Malchut, až akási zástupnosť jednej sefiry druhou, či prinajmenšom prepojenosť. Kruh, ktorý nemá začiatok ani koniec, je neohraničený a symbolizuje Boha.

Pirkej Avot dáva desať stvoriteľských výrokov do súvisu aj s desiatimi pokoleniami od Adama po Noema (1M 5.2), ďalšími desiatimi od Noema po Abraháma (5.3), desiatimi skúškami, praotca Abraháma (5.4), desiatimi egyptskými ranami (5.6), ktoré Izrael vníma ako zázraky (5.5), desiatimi skúškami Boha na púšti (5.7) podľa 4M 14.22, desiatimi zázrakmi v Chráme a desiatimi vecami stvorenými v predvečer prvého šabatu:

  1. ústa zeme
  2. ústa studne
  3. ústa Bileámovej osloce
  4. dúha
  5. mana
  6. Áronova palica
  7. šamir
  8. tvary hebrejského písma
  9. písmo dosiek Zákona
  10. a dosky Zákona (Pirkej Avot 5.9)

© chanele

 

§ 107 – 110

Pridaj komentár

§ 107

Prečo je napísané: “…nech ti Hospodin požehná a opatruje ťa. Nech Hospodin ožiari svoju tvár k tebe a je ti milostivý. Nech Hospodin pozdvihne svoju tvár k tebe a dá ti pokoj. ..” (4M 6.24-26)?

Je to vyložené meno Svätého, nech je požehnaný. Je to dvanásťpísmenné Meno, lebo je napísané JHWH, JHWH, JHWH.

Učí nás to, že mená Svätého, nech je Požehnaný, sa skladajú z troch oddielov. Každý oddiel sa podobá tomu nasledujúcemu a Meno každého z nich je ako Meno ostatných dvoch. Všetky sú zapečatené pomocou JHWH.

Ako?

Písmená JHWH obmeníš 24 rôznymi spôsobmi. Tie zodpovedajú jednému oddielu, “…nech ti Hospodin požehná…”, podobne aj druhý “…nech Hospodin ožiari…”, čo je 24 mien Svätého, nech je Požehnaný.

Rovnako tak aj tretí oddiel, “…nech Hospodin pozdvihne..”, čo je 24 mien Svätého, nech je Požehnaný.

Učí nás to, že vodcov a kniežat každého oddielu je 24. Permutuj 24 x a budeš mať 72 Mien Svätého, nech je Požehnaný.

Toto je 72 mien odvodených z “I zdvihol sa….A vstúpil…I vztiahol…” *

§ 108

Kto sú tieto kniežatá? Učí nás to, že sú tri.

Sila** je kniežaťom všetkých svätých podôb ľavej strany Svätého, nech je požehnaný. To je Gabriel.

Kniežaťom všetkých svätých podôb po Jeho pravici je Michael.

Uprostred je pravda. To je Uriel, knieža všetkých svätých podôb stredu.

Každý knieža stojí nad 24 podobami. Avšak jeho vojsko je nespočetné, ako je napísané: “…či možno spočítať jeho voje?” (Jób 25.3).

Ak je to tak, potom je 72 a 72.

Povedal im: Nie je. Vo chvíli, keď Izrael prinesie obeť pred svojho Otca, ktorý je na nebesiach, sú spolu zjednotení. Toto je zjednotenie nášho Boha.

§ 109

Prečo sa obeť nazýva KORBAN?***   Pretože približuje podoby svätých síl. Ako je napísané “I spoj jedno s druhým v jedno drevo a stane sa jedným v ruke tvojej.”(Ez 37.17)

A prečo sa obeť nazýva “obeťou príjemnej vône”? Vôňa je  nose. Dych, ktorý je vôňou, je len v nose. “Príjemná” (nichoach) je to isté, čo “zostupovanie”. Tak ako je napísané: “I zostúpil” (3M 9.22). Targum**** to prekladá: venachit*****

Duch zostupuje a zjednocuje sa so svätými podobami. K priblíženiu dochádza prostredníctvom obete nazývanej KORBAN.

§ 110

Je Meno******, ktoré vychádza z troch veršov: “I zodvihol sa,…A vstúpil,…I vztiahol…”.

Písmená prvého verša “A zdvihol sal…, sú v Mene usporiadané v rovnakom poradí ako vo verši.

Písmená druhého verša “A vstúpil…” sú v mene v opačnom poradí než vo verši.

Písmena tretieho verša “I vztiahol…”sú v Mene zoradené v rovnakom poradí ako vo vrši prvom “I zdvihol sa…”.

V každom z veršov je 72 písmen.

Ukazuje sa, že každé Meno zo 72 Mien, ktoré sú odvodené z týchto troch veršov, “I zdvihol sa…, A vstúpil…, I vztiahol…”, má tri písmená.

Toto je 72 Mien, ktoré vychádzajú a delia sa do troch častí, po 24 v každej časti*******.

Nad každou z týchto časí je vznešený knieža.

Každá časť má 4 strážne smery: východ a západ, sever a juh. Delia sa na 6 v každom smere. 3tyrom smerom teda zodpovedá 24 podôb. Rovnako tak pri druhej aj tretej časti.

Všetky sú zapečatené Menom JHWH, Boh Izraela, Živý Boh, Šadaj, vysoký a vyvýšený, večne prebývajúci na výšinách, sväté je Jeho Meno JHWH. Nech je požehnané Meno slávy jeho Kráľovstva na veky vekov.

 


* 2M 14.19-21

**Gevura

***doslova “priblíženie sa

****aramejský preklad Biblie z obdobia, kedy bežný ľud nerozumel hebrejčine a hovoril len aramejsky; bolo mu potrebné citované Písmo prekladať; napr. doba v ktorej žil Ježiš

*****spoločný kmeň so slovom nichocach=zostúpiť

******myslí sa Božie Meno

******* 24×3=72


VÝKLAD:

Kňazské požehnanie (4M 6.24-26), niekedy nazývané tiež Áronovské, prikázal Boh Mojžišovi, aby ním Áron a jeho synovia požehnávali ľudu.

“Nech ťa požehná JHWH a nech ťa ochraňuje.

Nech rozjasní JHWH svoju tvár nad tebou a nech ti je milostivý.

Nech obráti JHWH svoju tvár k tebe  a nech ti udelí pokoj.”

Pôvodne sa používalo len v Chráme (TB, Kidušin 71a), každé ráno aj večer, zo špeciálneho pódia, ktoré bolo len na to určené. (TB Meg 18a; Sot 37b-38a; mišna Midot 2.6; mišna Tamid 5.1).

V synagógach sa začalo používať už za čias 2. Chrámu (mišna Sota 7.6). Nakoľko je v 3M 22 spájané s prinesením obetí, ktoré boli nahradené modlitbou a štúdiom, stalo sa tak jediným chrámovým rituálom používaným dodnes.

Spieva sa na Jom Kipur a Roš Hašana, na tri pútnické sviatky, pokiaľ nepripadnú na Šabat; pri Amide a pri Musafe. Pri vykúpení prvorodeného. V Izraeli aj na každý Šabat (ša´achrit, musaf), pokiaľ je prítomný aspoň jeden kohen. V Jeruzaleme sa recituje denne.

Odrieka sa so zdvihnutými rukami a natiahnutými prstami, pričom malíček a prsteník sa dotýkajú a ukazovák s prostredníkom sú tiež spojené. Medzi prsteníkom a prostredníkom je medzera.

165 ilustr.: autorka

Symbol žehnajúcich rúk máme možnosť uvidieť aj na náhrobkoch kohenov. Samozrejme bývajú aj súčasťou kabalistických kníh, ako ilustrácie.

10 prstov zodpovedá 10 sefirám (§ 124) a 3 požehnania (požehná, ožiari, pozdvihne) korešpondujú so svetom, rokom a dušou (Sefer Jecira 6.1; Bahir 106), tromi úrovňami duchovného plánu sveta (rašim-vodcovia, archanieli Berija; sarim-kniežatá, anjeli Jecira; chajil-vojsko) a súvisia s tromi menami v požehnaní a tromi veršami 2M 14.19-21.

60 písmen kňazského požehnania býva niekedy interpretovaných aj ako 60 bojovníkov proti nočným démonom, pretože vo Veľpiesni nachádzame prepojenie (3.7-8) so Šalamúnom: “Viďte Šalamúnovo lože! 60 bojovníkoch ochrancov ho obklopuje…”. A tak sa niekedy recituje aj pred spánkom ako ochrana pred nočným desom.

Existuje aj špeciálna modlitba (Ribono šel olam), ktorú, podľa TB Ber 55b, má odriekať ten, čo mal zlý sen, práve počas spievania požehnania kňazmi, v ktorej sa prosí o obrátenie všetkých snov ku blahu (Musaf re 3 sviatky, Sichat Jicchak, Praha 1937).

Do súvisu s týmito tromi riadkami sa dáva aj biblická stať 2M 14.19-21, podľa ktorej je možné zostaviť 72 písmenné Meno Božie, nazývané tiež Šem ha-meforaš. Keď si zoradíme písmená jednotlivých veršov tak že 19 verš čítame od začiatku, 20-ty od konca a 21-ý tiež od začiatku, kombinujúc pri tom písmená tak, že vytvárame trojice → prvé písmeno 19-teho verša, posledné 20-teho verša a prvé 21-ého verša; potom druhé 19-teho verša, predposledné 20-teho verša a druhé 21-ého verša, dostaneme nakoniec 72 trojpísmenných kombinácií, ktoré po pripojení koncoviek -jah a -el (zapečatené s JHWH), nadobúdajú podobu 72 Božích Mien, ktoré bývajú stotožňované so 72 anjelskými duchovnými bytosťami, božími svätými podobami, ktoré sú Božími činnými silami, skrze ktoré sa Boh vo svete manifestuje. Nebývajú považované za samostatné bytosti, ako napr.  ľudia, ale ani nie sú úplne totožné s Bohom. Sú akousi Božou predĺženou kvázi rukou. Zosobňujú Božie tajomstvo komunikácie medzi Bohom a človekom, podobne ako pri zjavení troch pocestných Abrahamovi pri dube Moreho, keď sú tradíciou považovaní za poslov božích a teda anjelov, pričom jeden z nich býva identifikovaný priamo s Bohom. Nakoľko Boha nemožno vidieť, aby človek pri tom nezomrel, komunikuje Boh s ľuďmi prostredníctvom anjelov. Avšak ani podstata anjelov, poslov božích, nie je smrteľníkom úplne jasná. Komu je ale dané už v tejto chvíli chápať, rozumie.

Spomínané tri verše znejú v hebrejčine nasledovne:

19

syhlah &alm עsyw

shyrxam dmעyw shynpm “!nעh dwmע  עsyw sh yrxam &lyw larvy hnxm ynpl &lhh

20

syrcm hnxm !yb abyw

hlylh lk hz la hz brq alw hlylh – ta ra&w &vxhw !nעh yhyw laevy hnxm !ybw

21

lע wdy ta hvm jyw

symh wעqbyw hbrxl syh ta svyw hlylh lk hzע sydq xwrb syh ta hwhy &lwyw  sym

 

Trojpísmenné kombinácie napokon vyzerajú takto (dúfam, že som neurobila preklep 🙂 :

whw yly jys mlע vhm hll aka thk yzh dla wal עhh ldy hbm yrh mqh wal ylk wwl lhp kln yyy hlm whx htn aah trw hav yyr mwa bkl rvw wxy xhl qwk dnm yna mעx עhr dyy hhh kym lww hly las עry עvl myh whw dny hxv עmm nna nyt mbh pwy nmm yyl hrx mcr wmb yhh עnw mxy dmb mnq ayע xbw rah ybm hyy mwm

 

24 spôsobov obmeny pri ich tvorbe na jeden riadok / “požehná”

24 spôsobov obmeny pri ich tvorbe na druhý riadok / “ožiari”

24 spôsobov obmeny pri ich tvorbe na tretí riadok / “pozdvihne”

 Prvá časť zodpovedá sefire GEVURA  a tej zas ľavý stĺp na illáne a archaniel Gabriel, druhá časť sefire CHESED a jej pravý stĺp a archaniel Michael a tretia časť TIFERETu a jej stredný harmonizujúci stĺp a archaniel Uriel.

Dokopy tvoria strednú triádu. Každá spomínaná sefira odzrkadľuje 24 podôb. Dokopy 72.

KORBAN ako spaľovaná obeť Hospodinovi, v doslovnom preklade znamená priblíženie sa. A toto “priblíženie” sa vysvetľuje nasledovne. Ide o priblíženie sa podoby svätých síl, skrze, ktoré sa Boh manifestuje a skrze, ktoré komunikuje s ľudstvom. A teda vzato aj o priblíženie sa človeka k Bohu.

Vôňa spaľovanej obete stúpa k Bohu, spôsobuje pokoj mysle (až zmierenie, lebo vôňa je príjemná a navodzuje príjemné pocity), takže Boh vypočuje a zostúpi a zjednotí sa s podobami svätých síl. Tak sa priblíži skrze obeť k ľuďom. V dnešnej dobe, keď je obeť nahradená modlitbami a štúdiom, dochádza k priblíženiu sa Boha k ľuďom a ľudí k Bohu skrze ne. Mnohí, kto praktikujete sústredenú modlitbu, ste možno už čo-to zaujímavé aj zažili 🙂

A ešte na záver: Prečo je reč o 72 písmennom mene, keď ich je v skutočnosti 72 trojpísmenných, je zjavné tomu, kto už začal aspoň obrazne chápať vzťah medzi Bohom a anjelmi – božími svätými silami.

© chanele

Zdroje pre vysvetlenie vzniku 72 písmenného Mena Božieho okrem Bahiru:

  • Pardes Rimonim 21.5
  • Ibn Ezra k 2M 33.21
  • Zohar 2.270
  • Pesikta Zutrata k 2M 14.21
  • Raši Suka 45a
  • Raziel Ha-Malach

SÚVISIACE ČLÁNKY:

 

§ 82

Pridaj komentár

Ktorých údov má človek sedem?

Je napísané: “Lebo na obraz Boží učinil človeka.” (1M 9.6). Tiež je napísané: “V podobe Božej ho stvoril.” (1M1.27) – vo všetkých jeho údoch a vo všetkých jeho častiach.

Avšak povedali sme: Čomu sa podobá WAW? “Prikryl sa svetlom ako rúchom” (Ž 104.2). Lebo WAW nie je nič iné ako sedem smerov*.

Povedal im: Zmluva obriezky a ľudské manželstvo sa rátajú ako jeden, dve ruky, hlava, telo, dve nohy je sedem.

Tomu zodpovedajú sily v nebesiach.

Sú to dni týždňa. Lebo šesť dní tvoril Hospodin nebesá a zem” (2M 31.17). Nehovorí sa “v šiestich dňoch”, ale “šesť dní”. To nás učí, že každý deň má svoju vlastnú silu.

——————————————————————-

* východ, západ, sever, juh, hore, dole

VÝKLAD:

Slovným spojením “stvorenie k obrazu Božiemu” Boh vypožičaním si pojmu od svojich tvorov, vyjadruje alegoricky svoj vzťah k nim (Mechilta k 2M 19.18).

Stvorenie k obrazu Božiemu značí, že človek sa zrkadlí v sefirotickom strome a jeho jednotlivých sefirách ako duševne, tak aj fyzicky. KETER – lebka, myseľ; CHOCHMA – pravá hemisféra; BINA- GEVURA – ľavá ruka;, TIFERET – trup; NECACH – pravá noha, ľadvina, semenník; HOD – ľavá noha, ľadvina, semenník; MALCHUT – ústa, družka (nukva).

Práve tento paragraf sa chápe ako základ antropomorfizmov používaných v Biblii. Personifikáciou Zeir Anpin je Nebeský človek. Ide o spodných sedem sefír (ZAJIN zodpovedá číslovke 7), ktoré vnútorne súvisia ako so siedmimi dňami stvorenia tak aj s písmenom ZAJIN v slove OZEN (§ 79, 80), aj keď pôvodná tradícia zahŕňala v Zeir Anpin  len šesť sefír bez MALCHUT, lebo táto sa chápala ako súčasť sefiry JESOD. Spojením MALCHUTU a JESODU (muža a ženy) dochádza k úplnosti (podľa Talmudu je muž bez ženy neúplný) a teda k spojeniu aj sefír CHOCHMA a BINA a tým k prejaveniu dovtedy zamlčanej sefiry DAAT. A ako už bolo povedané práve cez POZNANIE dochádza k úplnému pochopeniu a zjednocujúcemu zmiereniu (§ 77).

Stvoriteľských dní bolo ale v skutočnosti šesť ( v siedmy deň Boh odpočinul od všetkého diela, ktoré konal), preto paragraf hovorí o písmenku WAW (= číslo 6). To je veľmi podobné písmenku ZAJIN. K jeho malej zmene dochádza práve spomínaným spojením mužského (JESOD) a ženského (MALCHUT), kedy sa spojovací háčik WAW (viď. Alef – Bet a jej mystický výklad 1. časť) mení na zbraň ZAJIN (viď. tamtiež) bojujúcu poznaním prijatým načúvaním (ucho) proti rodiacemu sa hriechu.

-chanele-

§ 32 – 33

Pridaj komentár

§ 32

Rabi Jišmael vysvetľoval rabi Akivovi:

Prečo je napísané (1M 1.1): “Na počiatku stvoril Boh (et)* nebesá a(et)* zem.”

Keby slovo “et”chýbalo, povedali by sme , že “nebesá”** a “zem”** tvorili spolu s Bohom.

Povedali mu: “Pri službe Božej! Dotkol si sa, avšak neobjasnil a takto si hovoril. Avšak slovo “et” zahŕňa aj Slnko, Mesiac, hviezdy a znamenia*** a “et” zahŕňa stromy, rastliny a záhradu Eden.

——————————————————————-

* nepreložiteľná častica vyjadrujúca akuzatív. V tomto prípade: koho/čo stvoril? Nebesá a zem.

** myslí sa, že sú obe podst. mená v nominatíve

*** súhvezdia

§ 33

povedali mu: “Je napísané (Žalospevy 2.1): “Zhodil z nebies na zem krásu Izraela”. Ak je tomu tak, spadla.

Povedal im: “Ak ste to čítali, nečítali ste dvakrát, a ak čítali, nečítali ste trikrát. Čomu sa to podobá”? Kráľovi, ktorý mal na svojej hlave krásnu korunu a na ramenách krásny plášť. Prišla k nemu zlá správa, odhodil korunu zo svojej hlavy a plášť od seba.

VÝKLAD:

Slová “nebesá” a “zem”, ako už uvádza text, priamo korešpondujú so všetkým  stvoreným, lebo týmto stvorením sú.

Arje Kaplan poukazuje na charakter oboch písmen, z ktorých sa spomínaná akuzatívna častica skladá.  ALEF tvorí počiatok alefbety a TAV jej koniec. Ide o akúsi analógiu k všeobsiahlosti stvorených vecí a to nie len tých minulých – bezprostredne sa viažúcich k momentu stvorenia, cez prítomné veci v súčasnosti vznikajúce, až po veci, ktoré ešte len stvorené budú v budúcnosti

Zem býva spájaná so sefirou MALCHUT. Krásy Izraela zas so sefirou TIFERET, avšak tento paragraf dáva zem do súvisu práve priamo s krásami Izraela.

TIFERET je s MALCHUT prepojená sefirou JESOD – Základ. Možno tak chápať, že zem/Malchut majú základ v nebesách/Tiferet – lebo Tiferet sa v triáde pripája do súčasti Zair Anpin, označovanej ako nebesá. Krásy Izraela, pôvodne preddimenzované v “nebesách/Tiferet”by tak boli stvorené skôr ako “zem/Malchut”, ale nakoľko sú stotožňované so “zemou” možno chápať aj tak , že “zem” bola stvorená skôr než “nebesá”.

illan

V kabale sa to vníma ako kontroverzia  a vysvetľuje sa to spôsobom, že išlo o “duchovnú podobu zeme”, akýsi predobraz a odporúča sa verš chápať a interpretovať tak, že “na zem bola zhodená krása Izraela”.

-ch-