§ 165

Aký je význam “sedemdesiatich ďatľových paliem”? Vzali na seba príkazy, tak ako je napísané: “Ak budeš počúvať hlas Hospodina, svojho Boha” (2M 15.26). A hneď potom: “I prišli do Elim* (Elima), kde bolo dvanásť studní a sedemdesiat ďatľových paliem” (2M 15.27).

Čo je to “Elima”? Je to Eli ma = “ku mne je čo”**

“Kde bolo dvanásť studní.” Na počiatku im Svätý, nech je požehnaný dal studne a potom im ich vrátil ako kamene. Preto je napísané “dvanásť kameňov” (Joz 4.9). Aký to má význam? Je to tak preto, že na počiatku bola Tóra vo svete prirovnaná k vodám a potom bola ustanovená na pevnom mieste. To vody nečinia, tie sú dnes tu a zajtra inde.

---

*hebrejsky “Elima” ⇒ koncovka “a” určuje smer, tzn. “do Elim”

**alebo tiež “môj Boh je čo?”, alebo “Bože môj, čo?”

 

VÝKLAD:

Podľa legendy bola Tóra napísaná ešte pred stvorením sveta. Avšak, aby bola dodržaná podmienka slobodnej vôle ľudí, ktorí raz mali byť stvorení, jej podoba bola iná ako ju poznáme. Keby totiž mala svoju súčasnú podobu, osudy a rozhodnutia ľudí v nej opísané, by boli pevne dopredu dané a o žiadnej slobodnej voľbe voliť medzi dobrom a zlom, by nemohla byť ani reč. Preto jej podoba spočívala v akomsi systéme možných variánt, ktorý určoval ako by jednotlivé postavy mohli konať za rôznych okolností. Takýto kód obsahoval kauzalitu i zákony. Tóra bola teda tvárna, zahŕňala v sebe veľké množstvo možností a časové línie sa v nej odvíjali paralelne (podobne ako v seder zemanim), bola teda “ako voda” – raz tu, raz tam, ktorá raz nadobúda jednu podobu a formu, raz inú, prijímajúc vždy tvar nádoby, do ktorej je naliata. Príbehy v nej mohli byť v rôznom podmieňujúcom stvárnení. Práve preto býva aj k vode prirovnávaná.

Až keď ju Mojžiš prijal a spísal, stala sa pevnou a nemennou. V podobe dosiek Desatora nadobudla pevnosť a stálosť kameňa, z ktorého boli vyrobené a tým aj neobmedzenú pôsobnosť.

-chanele-

 

§ 124

Aký majú význam zodvihnuté ruky, keď sa nimi žehná v požehnaní?

Je to tak preto, že na rukách je desať prstov, čo odkazuje k desiatim sefirám, ktorými boli zapečatené nebesá a zem* , Týchto desať sefirot zodpovedá desiatim prikázaniam. A v týchto desiatich sú zahrnutých aj 613 prikázaní. Keď spočítaš písmena desiatich prikázaní tak zistíš,  že ich je 613** . Obsahujú všetkých 22 písmen*** okrem písmena TET (ט), ktoré v nich nie je.

Aký to má význam? Učí ťa to, že TET je “brucho” a preto nie je zahrnuté medzi sefirami****.

————————

*SJ 1:3, Bahir 138, 198, 193

**TB, Makot 23b; Bamidbar Raba 13.16; 18.21

***myslí sa 22 písmen hebrejskej abecedy

****Bahir § 84

____________________________________________________________________________________________

VÝKLAD:

Žehnajúce ruky pozostávajúce z piatich prstov stojacich proti piatim prstom, zastupujú pôvodne zoskupenie sefír, keď ešte nestáli v nám známom zoskupení sefirotického stromu Illán, ale boli v postavení piatich aktívnych sefír proti piatim pasívnym sefirám a vytvárali duchovné zoskupenie bez ešte stredného, harmonizujúceho vplyvu vyrovnávajúceho stĺpu stredu, na ktorého priamke sa nachádzajú sefiry Malchut, Jesod, Tiferet a nonsefira Daat (SJ 1.3; Ž 8.4; Iz 48.13). Stáli v polarite, aby medzi nimi mohlo dôjsť k napätiu a vzniku tvorivej sily, preto sa v tradícii opisuje žehnanie rukami ako “usmerňovanie” duchovných síl.

Desiatimi sefirami tak boli zapečatené nebesá a zem (SJ 1.3; Bahir § 138, 188, 193) a v prenesenom význame k desiatim slovám Dekalógu i desiatim slovám, ktorými bol tvorený svet (Bahir § 125), sa dostávame k micvot vo všeobecnosti, lebo Dekalóg býva považovaný za ich najvyššiu manifestáciu. Micvot je 613 a po zrátaní všetkých písmen v Dekalógu (myslíme samozrejme Dekalóg v originále, nie v prekladoch), dostaneme prekvapivo číslovku 620. Tradícia od tohoto počtu posledných sedem písmen odratúva (jedná sa o slová “ašer lereechá – čo je tvojho blížneho), pretože ich považuje za esenciu Tóry (TJ, Nedarim 9.4; výklady Saadju Gaona k Sefer Jecire; rabi Jehuda Barcelonimk SJ), nakoľko “blížny” a láska k nemu je základný piliér judaizmu. Už Hilel povedal:” Nečiň nikomu to, čo nechcel aby činil on tebe. To je celý Z8kon, choď a študuj!”; tak sa stávajú akoby jedným písmenom.

Z toho vyplýva, že ak posledných sedem písmen zahŕňa v sebe všetkých ostatných 613, vo výsledku máme pred sebou celú Tóru – 613 micvot. A tak býva aj Dekalóg tradíciou interpretovaný, ako obsahujúci “len” 613 písmen (TB, Makot 23b; Bamidbar Raba 13.16; 18:21).

10 sefirot v kabale býva spájaných s 22 písmenami, aby mohli tak dať dokopy 32 cestičiek múdrosti. Ukázalo sa, že Dekalóg, dokonalé zastúpenie Tóry a všetkých micvot, spájané cez svoj počet (10) so sefirami, obsahuje paradoxne dokonca  len 21 písmen abecedy a písmeno TET (ט) v ňom nie je ani raz obsiahnuté. Ako to vysvetliť? Povrchne by sa mohlo zdať, že to rúca celú koncepciu duchovnej podstaty ako stvorenia sveta, tak aj zastúpenia Tóry v ňom. Avšak len na prvý pohľad. Tradícia učí, že písmená MEM (מ) a TET (ט) sú vzájomné ekvivalenty, podliehajúce potencii aktuálneho stavu vyváženosti medzi mužským a ženským princípom vo svete duálnej polarity.

 Písmeno MEM (מ) s otvorom dole – ako brucho pripravené rodiť je opakom písmena TET (ט) otočeného otvorom hore a ešte len pripraveného prijať oplodnenie. Jedno a to isté predsa nemožno zarátať dva krát a preto písmeno TET (ט) chýbajúce v Dekalógu, býva celkom logicky nezaratúvané medzi 10 sefír a zastupuje v náznakoch akoby jedenástu nonsefiru – zamlčanú a neprejavenú DAAT – Poznanie vznikajúce pri prepojení mužského a ženského, nebeského Otca (Boh) s nebeskou Matkou(Šechina),  Chochmy s Binou – § 84 (…a Adam poznal svoju ženu Evu…).

Zároveň sa schéma 613 micvot prenáša aj do podoby človeka, ktorý pozostáva z 248 údov (podobne ako Tóra obsahuje 248 príkazov) a 365 ciev (v Tóre zastúpených 365 zákazmi). Tóra sama sa tak stáva človekom pre človeka, makročlovekom zahŕňajúcim štruktúru sveta (Adam Kadmon), jeho podstatu a význam.

Dekalóg vyšiel z Božích úst v jedinom hlase (myslí sa jedným slovom) – Midraš Tanchuma, Jitro § 11; pod tromi najvyššími slovami (myslenie, múdrosť, rozum) v hierarchii ďalších siedmych slov, ktorými bola Tóra odovzdaná (Ž 29). Sedem slov zodpovedá siedmym dňom stvorenia, z ktorých každý má svoju potenciu (=silu; §54, 55, 105), ktorou vykonáva svoje poslanie. V Bahire sa môžeme stretnúť tiež so siedmymi kráľovskými záhradami alebo siedmymi synmi (§116). Opäť tak dostávame číslovku 10 (3+7).

Sedmička tiež zodpovedá božským formám, ktorými Boh stvoril človeka podľa obrazu svojho. Formy môžu nadobúdať tiež počet 72 (§ 64, 77) či 32 (§67). Bývajú stotožňované s anjelskými silami či predexistenčnými formami Múdrosti (§69), ktoré nakoniec nachádzajú zavŕšenie v Jednote (§ 78). Božské formy interpretovali ranní kabalisti ako proporcie samotného Boha (Šiur Koma) stotožňované s údmi prvotného človeka Adama Kadmona i víziou Trónu Merkavy  (Ez 1.26) a stali sa základom hejchalotických textov, stavajúce rovnítko medzi telo Šechiny (guf ha-šechina) = Božia Sláva (kavod)=ten, kto sedí na Tróne v Ezechielovom videní. Desiatka súvisí aj s tzv. “demujot” – praobrazmi, či potenciami,  z ktorých všetky pozemské veci čerpajú silu. Počet potencií je obmedzený na 10, ale počet praobrazov nebol v tradícii, zdá sa, nikdy fixne stanovený. Podľa toho možno predpokladať, že Šiur Koma stála knihe Bahir za vzor.

-chanele-

 

 

§ 79

Iné vysvetlenie: Je napísané: Počul som povesť Tvoju a zľakol som sa.”(Abk 3.2) – ”Porozumel som povesti o Tebe a zľakol som sa”. *

Čomu porozumel, že sa zľakol? Porozumel myšlienke Svätého, nech je Požehnaný. Čo je to myšlienka? Nemá konca, a preto človek môže premýšľať a zostúpiť až na koniec sveta.

Tiež ucho nemá konca a nie je nasýtené. Preto sa píše: “Nenaplní sa ucho počutím.” (Kaz 1.8)

 

Čo znamená písmeno ZAJIN v slove OZEN** Prečo je tomu tak? Pretože ucho sa podobá písmenu ALEF***. A ALEF je koreňom Desiatich prikázaní****. Preto “ sa nenaplní ucho počutím”.

 

* § 69

** ucho

*** § 70

****Berešit Raba 1.10

——————————————————————-

VÝKLAD:

Paragraf 79 sa opäť vracia k paragrafu 69 a 70 a upresňuje učenie o písmene ALEF (Berešit Raba 1.10), ktoré, ako prvé písmeno Desatora (1. prikázanie začína slovom ANOCHÍ, v ktorom prvé písmeno je práve ALEF) v sebe obsahuje Jednotu i všetky ostatné písmená, je v ňom ukryté Božie Meno Tetragrammaton (viď. § 70), súvisí s myšlienkou a mozgom, s hlavou ako sídlom mozgu a teda KORUNOU – KETER – skrytosťou (lebo KETER nemožno nikdy dosiahnuť) a Počiatok všetkého. Ucho samo umožňuje počuť a teda porozumieť, lebo bez toho to nejde, a teda POROZUMENIE (BINA) je úrovňou ucha (OZEN), pričom v ALEFe slova OZEN sa zrkadlí už spomenutá KETER (§69, 70). ALEF je teda koreňom Desatora, tak aj základom všetkého ostatného, už vo svojom Počiatku a vlastne v Bohu. A ako bolo už spomenuté inde, JHWH (Tetragrammaton) Tvoril svet, ELOHIM vo svete pôsobí cez mnohosť prírodných síl (kabalistické vysvetlenie plurálovej koncovky).

Opak JHWH prejavujúci sa pred stvorením vo svete chaosu (TOHU) znie: EMEŠ (ALEF, MEM, ŠIN) a rovnaký názov sa používa kabalistami aj na označenie atramentovej černi, nachádzajúcej sa v TOHU. Skrze toto meno Tvoril Boh svet, tj. Tvoril ho prostredníctvom ohnivých vôd – pralátky nazývanej v kabale ŠAMAJIM = EŠ (oheň)+MAJIM (voda).

ZAJIN v slove ucho (OZEN) tak spája ono ALEF s NUN ale zároveň je zbraňou medzi nimi (článok: Alef Bet a jej mystický výklad, 1.časť), lebo NUN ako had a symbol hriechu ovplyvňuje počuté. Hriech nás  odvádza od ochoty načúvať a my len jeho potretím sme k načúvaniu Božích slov prístupní a schopní prepojenia MALCHUT s KETER (§ 78).

-chanele-

§ 48 – 49

§ 48

Jeden verš (2M 20.18) hovorí: “A všetok ľud videl tie hlasy”. Ale iný verš (5M  4.12) hovorí: “Hlas slov ste počuli”. Ako to môže byť porovnané? .

Spočiatku videli hlasy. Čo videli? Sedem hlasov, o ktorých sa zmieňuje Dávid. Ale nakoniec počuli slovo, ktoré vychádzali z nich všetkých.

Učili sme sa však o desiatich.

Naši múdri povedali, že všetky boli vyrieknuté jedným slovom.

Avšak my sme povedali, že ich bolo sedem. Sedem hlasov. Ohľadom troch z nich je napísané (5M 4.12): “Hlas slov ste počuli, avšak obraz ste nevideli, len hlas.” To nás učí, že všetky boli vyrieknuté jedným slovom.

To preto, aby sa Izrael nezmýlil a nepovedal: “Pomáhali mu iní alebo jeden z anjelov. Jeho samotný hlas nemohol mať takú silu.” Z toho dôvodu sa vrátil a všetky zahrnul do jediného slova.

§ 49

Iné vysvetlenie:

Bolo to preto, aby svet nepovedal: Bolo desať výrokov pre desať kráľov. Nemôžu všetci vysloviť len jeden.

Preto je napísané (2M 20.2): “Ja som Hospodin, Tvoj Boh”,  a to zahrňuje všetkých desať.

Čo znamená týchto desať kráľov? Je to sedem hlasov a tri výroky. Čo sú to výroky? To sa vzťahuje k 5M 26.18 : ”Hospodin k tebe dnes hovoril”.

Ktoré sú tie tri?

Dva sú (Prísl 4.7): “Počiatok je múdrosťou: Múdrosť získavaj a nadobúdaj rozum. Preto je napísané (Jb 32.8)” “Duša Všemohúceho im dáva porozumenie.”

Duša Všemohúceho je to, čo im dáva rozum.

A čo je ten tretí?

Je to, ako keď starec povie dieťaťu: “Nepátraj po tom, čo je pre teba zastreté a neskúmaj to, čo je pre teba skryté. Tam, kde máš oprávnenie rozjímaj, ale tajomstvami sa nezaoberaj”. (TM Chag 13a)

VÝKLAD:

Tak ako sefirot sa skladajú z jednej Hornej Triády (Keter, Chochma, Bina) a sedem nižších sefirot, tak aj desať Božích prikázaní  pochádza jednak z troch prikázaní vzťahujúcich sa priamo na Boha a sedem prikázaní vzťahujúcich sa k blížnemu. Sedem nižších sefirot zároveň zodpovedá siedmym dňom stvorenia. A ako už vieme z iných článkov na tomto webe, svet bol stvorený desiatimi výrokmi počas siedmych dní stvorenia. Preto múdri učia, že aj desať Božích prikázaní bolo vyrieknutých siedmymi hlasmi. Ale, aby nikto nemohol povedať , že Boh netvoril svet sám, preto boli všetky hlasy zahrnuté v jednom slove, jednej myšlienke, jedinom čine. V desiatke je úplnosť. Sedmička je podľa kabalistov štruktúra neúplná.

Sedem nižších sefír sa zvykne označovať tiež termínom “atribúty”, pričom Horná Triáda sa tiež nazýva “vedomie”. “Atribúty” sú prejavené potencie, vedomie má skrytý charakter. Rovnako tak hlas je “prejav”, kdežto výrok je čosi “nehmotné”.

Termínom “kráľovia” treba v kabalistickej literatúre vždy chápať SEFIROT. Bývajú tiež dávaní do súvisu s Edómskymi kráľmi (1M 36), hlavne tie pred Tikunom (nápravou).

Sefiry vo svete chaosu len prijímajú, nie sú schopné dávať. Aj kráľ od svojich poddaných len prijíma. Posledný verš naznačuje, že po tom, čo je za sefirou KETER by sme už pátrať nemali.

-chanele-

§ 19-20

Prečo je GIMEL tretí? Pretože je tretí. Poučuje nás to, že udeluje (gomelet) milosrdenstvo. Veď predsa rabi Akiva povedal: “Prečo je gimel tretí? Pretože odmeňuje, rastie a udržuje.”Podobne, ako je napísané (1M 21.8): “Dieťa rástlo a bolo odmenené.”

Povedal im: hovorí ako ja. Lebo on zvestuje a udeľuje milosrdenstvo svojim susedom a svojim zverencom.

Prečo má Gimel odspodu chvostík?

Povedal im: Gimel má hore hlavu a podobá sa trubici. Tak ako trubica hore nasáva a dole vyúsťuje, tak aj gimel nasáva skrze hlavu a vyúsťuje skrz chvostík. To je gimel.

VÝKLAD:

GIMEL = ťava. Ťava chodieva púšťou.

Na púšti – Bamidbar (2M).

Slovo “púšť” – “midbar”, možno čítať aj ako “medaber” – rozprávať. Boh prehovára k človeku a dáva mu Desatoro práve na púšti. Aj ono Desatoro sa hebrejsky povie “Aseret hadivrot” – desať slov.

Je to cesta, ktorou kráčame svetom.

GIMEL (gomelet) udeľuje milosrdenstvo (podľa 1M 21.8 – dieťa rástlo a bolo odmenené) potrebné k tejto ceste.

-chanele-