§ 13

Rabi Bun sedel a vysvetľoval:

Prečo je napísané (Iz 45.7): “On utvára svetlo a tvorí tmu”?

O svetle, ktoré má substanciu sa píše “utváranie”. O temnote, ktorá substanciu nemá, sa píše “stvorenie”. Podobne je povedané (Am 4.13): “On utvára hory a tvorí vietor.”

Pokiaľ dávaš prednosť inému vysvetleniu, je tu:

Svetlo má bytie, preto je písané (1M 1.3): “I riekol Boh: Buď svetlo.” Avšak bytie je len vďaka “utvoreniu”. Je teda použitý výraz “utváranie”.

Pri temnote však “utvorenie” nie je, len oddelenie a odlíšenie. Je teda použitý výraz “stvorenie”. Podobne je povedané: “Uzdravuje sa” (hivri).

VÝKLAD:

Tento paragraf pokračuje vo vysvetľovaní rozdielu medzi “stvoriť” (livro) a “utvoriť” ( laceret).

Bore (stvorím) je totožné s “ex nihilo” (ako už bolo spomenuté v §12) a vzťahuje sa k prvotnému tvoreniu, kedy bola “stvorená” tma (chošech) a vietor (ruach). O tme sa len konštatuje “…a bola tma…”, kdežto o svetle je povedané “…a buď svetlo…”. Všetko, čo je utvorené (jocer – utváram) vzniklo z už existujúcej substancie a týmto aktom získava “bytie”.

Svetlo je samé o sebe obsiahnuté v Bohu. Preto sa o ňom hovorí ako o niečom, čo je stvorené Z NIEČOHO. Kdežto tma a zlo nemá s Bohom nič spoločné a tak museli byť stvorení Z NIČOHO.

-ch-

§12

§12

Ako vieme, že chaos existuje v zlu? Je napísané (Iz 45.7): “On činí pokoj a tvorí zlo.”

Ako je to možné?

Zlo je z chaosu a pokoj z pustoty. Stvoril chaos a umiestnil do zla. (ako je napísané: “On činí pokoj a tvorí zlo”.”On stvoril pustotu a umiestnil ju do pokoja, ako je napísané: “Činí pokoj na výšinách svojich.”)

Výklad:

Tvorenie a Utvorenie.

Paragraf rozoberá dve formy slovesa TVORIŤ.

Slovo “Stvoriť” (livro) (…berešit bara …/…na počiatku stvoril…)sa vždy spája s tvorením niečoho z ničoho a teda “ex nihilo”. Je to čisto božská schopnosť a preto sloveso “bara” (stvoril) možno použiť len v súvislosti s Bohom a jediné miesto v Biblii, kde je toto sloveso použité, je kniha Berešit (1M), opisujúca stvorenie sveta.

Sloveso “Utvoriť” (laceret) slúži na opis tvorivého princípu ako dokončovacieho procesu samotnej tvorby, kedy zo stvoreného vzniká ďalšie nové (…učiňme/utvorme človeka…) a pod.

Paragraf sa zmieňuje, že Boh “tvorí zlo”, tj. vytvára ho z ničoho, tj. vzťahuje sa to k počiatočnému stvoreniu z ničoho. Naproti tomu “…on činí/utvára pokoj…” je už len následok ďalšej tvorby vyplývajúcej z tvorivého procesu.

Myšlienka pokračuje v § 13.
-ch-