§ 174

Prečo si hovoril, že Veľpieseň je krásna?

Naozaj je krásnejšia nad všetky sväté knihy.

Rabi Jochanan povedal: Všetky knihy sú sväté, celá Tóra je svätá, ale Veľpieseň je svätá svätých.

Čo znamená “svätá svätých”? Že svätá je pre svätých. Kto sú títo svätí? Sú to tí, ktorí zodpovedajú šiestim smerom v človeku. Čo je sväté im, je sväté všetkému.

---

VÝKLAD:

Podľa tradície je Veľpieseň opisom zjednotenia Zeir Anpin s nevestou (Šechina).

Zeir Anpin ako šesť svätých sefír, rovnako ako šesť priestorových smerov – doľava, doprava, vpred, vzad, hore, dolu.

Spolu so sefirou Malchut.

Mužský princíp so ženským.

Malchut, a teda Šechina, je vnútorná skrytá podstata pozemského sveta. Je svätá.

Mystik cez ne postupujúci, vystupuje do ríše svätých, tj. do ríše sefír (cez svätú k svätým), ale najprv, než sa tam dostane, musí prejsť tou najnižšou, práve Malchut, symbolom ženskosti a prijímania.

Preto je nazývaná svätá svätých, lebo len cez ňu možno dosiahnuť svätých. Len cez Malchut možno vystúpiť do vyšších sefír.

-chanele-

 

 

§ 123

Rabi Amoraj povedal:

Prečo je napísané: “I pozdvihol Áron svoje ruky k ľudu a požehnal im a zostúpil a po vykonaní obete za hriech, spaľovanej obete a uzmierujúce obete spoločenstva, zostúpil! (3M 9.22)”.

Vari už predtým nezostúpil? Avšak on zostúpil “od konania obetí za hriech, spaľovanej obete i uzmierujúcej obete spoločenstva” a potom “Áron pozdvihol svoje ruky k ľudu, aby im požehnal”.

K čomu je dobré toto dvíhanie rúk?

Kvôli tomu, že ponúkol obete a priniesol ich pred ich Otca na nebesiach, ako bolo povedané (§ 109).

Ten, čo obetuje horným a zjednocuje ich, musí ich s nimi úplne zjednotiť.

A čo znamená “ľud”? Je napísané “k ľudu”, tj. “kvôli ľudu”.

---

KOMENTÁR:

Áronove obete za hriech, zápalné aj pokojné, ponúknuté Bohu, majú za následok zjednotenie (JICHUD), ktoré sa koná pre ľud, či kvôli samotnému ľudu, preto Áron dvíha ruky v požehnaní. Ten, čo najprv vystúpil k Stvoriteľovi, následne zostupuje k ľudu a zjednocuje to, čo je hore s tým, čo je dole.

O zjednotení JICHUD, hovorí Tikunej Zohar (98a) tak, že ak niekto túži zjednotiť Svätého a Jeho Božiu Prítomnosť Šechinu (tzn. mužský aj ženský princíp), musí odsunúť všetky ostatné myšlienky, lebo sú “klipot” (o klipot viď. tiež: Klipot a Sitra Achra, Atik Jomin a Tóra Kadma,  Mystický význam obriezky ) a musí do svojej mysli pojať Božiu Prítomnosť; a to tak, že odloží všetky odevy duše (a myslia sa tým myšlienky), keď koná zjednotenie a modlí sa pri tom ŠEMA.

Tajomstvo zjednotenia JICHUD spočíva v zjednotení Mena Svätého, horných rovín s dolnými údmi – to je tajomstvo modlitby ŠEMA (Zohar 2, 216a). Toto ŠEMA ukrýva v sebe slovo ŠEM – meno, z ktorého vychádza 70 (שמע = שמ + ע; číselná hodnota ע je 70) mien. Zjednotiteľom sa stáva Izrael, nazývaný STARÝ IZRAEL (Jisrael saba), podľa Oz 11.1, ktorý dokladuje aj Mladého Izraela.

Preto je v Šema obsiahnutý nebeský archetyp Nevesty a Ženícha. Ich spojenie JICHUD vytvára Starý Izrael a dochádza k tomu, keď človek rozjíma a stúpa hore k Ejn Sof, kde sú všetky veci – horné aj dolné, spojené v Jedno. Zároveň sa to spája s tajomstvom mena JIHJE (On Bude; archaický tvar JIHWE). Najprv sa spája JOD s HE → JH, ktoré tvorí počiatočné písmená JHWH a ukrýva v sebe najvyšší bod JOD. Keď človek pozdvihne všetky údy do koreňa Zmluvy, k ich Podstate a Základu, sústredí sa na druhú časť Mena JIHJE  a pripojí ďalšie JOD k ďalšiemu HE.

JOD personifikuje Tajomstvo svätej Zmluvy

HE zastupuje komnatu, v ktorej je Zmluva ukrytá

a slovné spojenie Hospodin (JHWH) je Jediní (JHWH Echad) sa vykladá ako “zobrať všetko a zjednotiť to v Jedno”.

Kto chce zjednotiť všetko v Jedno, pozdvihne svoju myseľ v láske a bázni, až dosiahne Ejn Sof. Takto vysvetľoval JICHUD Rav Hamnuna Ctihodný a naučil sa to od svojho otca, ktorý to vedel od svojho učiteľa, ktorý to počul od samotného Eliáša (Arye Kaplan).

Mimochodom, Eliáš býva stotožňovaný s Henochom i Metatronom, ktorý dohliada na učiacich sa a bádajúcich v oblasti kabaly a v čase, kedy sú ich snahy blízko, im pomáha. To len na okraj.

Modlitba ŠEMA je vlastne samotný JICHUD, pozostávajúci zo 6 slov, pričom na každé z nich je upriamená meditácia, ktoré zahŕňajú v sebe zároveň 6 smerov zo Sefer Jeciry (Kapitola 1 verš 3 ) a ich spojenie v jedno Meno.

“Šema Jisrael…” Izrael býva stotožňovaný so sefirou Tiferet, ktorá zodpovedá mužovi a Milovanému z Piesni Piesní, tzn. Bohu, naopak Malchut, tá prináleží žene-Neveste a teda Spoločenstvu Izraela. Slovo Jisrael možno permutáciou rozložiť zároveň na Ješar a El a dostaneme spojenie “priamo k Bohu“. Recitáciou ŠEMY harmonizujeme imanenciu s transendenciou, Boha Prejaveného (JHWH) i Neprejaveného (Ejn Sof).

Ostatné slová ŠEMY – “…adonaj (JHWH) elohejnú, adonaj (JHWH) echad”, vyjadrujú a spájajú všetky aspekty Boha v JEDNO (viď tiež. článok: Ševirat kelim a narušenie symetrie ).

© chanele

LITERATÚRA:

• A. Kaplan: Meditace a kabala
• Tikunej Zohar
• Zohar
• D.C.Matt: Bůh a Velký Třesk
• A. Kaplan: Sefer Jecira
• Sefer Bahir
• Výklad rabi Moše ben Nachmana k Sefer Jecire
• Výklad rabi Moše Kordovera (Ramak) k Sefer Jecire
• Jiří Langer: Erotika Kabala
• A. Havlíčková: Sefer haŠem (súkromný náklad)