Rabi Jochanan povedal: Prečo je napísané: “A bolo, keď Mojžiš zdvihol svoje ruky, víťazil Izrael, a keď spustil svoje ruky, víťazil Amalék”? (2M 17.11)

Učí nás to, že svet trvá len kvôli zdvihnutým rukám.

Z akého dôvodu?

Pretože meno sily, ktorá bola daná Jákobovi, našemu otcovi, je Izrael. Avrahamovi, Jicchakovi a Jákobovi boli dané sily, každému jedna. Boli im dané podľa miery, v ktorej z nich každý chodil.

Avraham udeľoval svetu milosť, pretože každému, kto kráčal svetom, či prechádzal cestami, nachystal jedlo, preukazoval milosrdenstvo, vychádzal im v ústrety (1M  18,2): “I bežal im v ústrety”- A ďalej: “A sklonil sa k zemi” (1M 18.2). To bol dokonalý skutok milosrdenstva.

Svätý, nech je požehnaný, ho zmeral v jeho miere a pridelil mu milosrdenstvo (chesed). Ako je napísané: Dávaš pravdu Jákobovi, milosrdenstvo Avrahamovi, ako si prisahal našim otcom od dní pradávnych (Mi 7.20).

Čo znamená “od dní pradávnych? Učí nás to, že keby Avraham nekonal skutky milosrdenstva a nebol by tým hoden atribútu milosrdenstva, nebol by potom Jákob hodný atribútu pravdy. Zásluhou, ktorou bol Avraham hodný atribútu milosrdenstva, bol Jicchak hodný atribútu strachu. Preto je napísané: “I prisahal Jákob pri strachu svojho otca Jicchaka” (1M31.53).

Existuje snáď človek, ktorý by prisahal vierou v strach svojho otca? Avšak až dosiaľ nebola Jákobovi odovzdaná sila. Prisahal teda pri sile, ktorá bola daná jeho otcovi. Preto je napísané: “I prisahal Jákob pri strachu svojho otca Jicchaka”,

Čo je to? Je to chaos*, z ktorého vychádza zlo, ktoré mätie synov človeka. **

Čo je to? Je napísané: A spadol oheň Hospodinov” (1 Kr 18.38) a prijal obeť zápalnú, drevo, kamene, prach a vodu, ktorá bola v stružke, vyparil”. Tiež je napísané: Lebo Hospodin, tvoj Boh, je oheň pohlcujúci, on je Boh žiarlivý” (5M 4,24).

*TOHU

**viď. tiež § 2, 10, 12, 163

VÝKLAD: 

Tak ako sa v boji s Amalékom darilo Izraelu len vtedy, keď Mojžiš držal ruky nad hlavou, tak aj svet trvá len kvôli Božiemu žehnaniu, kvôli štedrej Božej milosti, podobne ako kňazi žehnajú (Áronovské požehnanie) Izraelu.

Milosť (Chesed) zodpovedá Abrahámovi, pretože rozdával okolo seba milosť (1M 18.2), úctivo hostil pocestných. A aj prorok Micheáš (7.20) hovoril, “Dávaš pravdu Jákobovi, milosrdenstvo Abrahámovi…). Ale bez Abrahámovej milosti, by Jákobova pravda nemohla dôjsť naplnenia. Hovoríme v oboch prípadoch o potenciách, akýchsi vnútorných silách, ktoré boli pridelené praotcom a ktorými sa manifestujú už aj samotné sefiry, kabalou vnímajúce ako Božie atribúty.

 

Jákobovu pravdu svojou podstatou krásy tohto sveta, zastupuje sefira Tiferet a Izákovu silu (doslova sila – Gevura) zosobňuje strach (Pachad) – Jicchak Pachad, podľa 1M 31.53 …a prisahal Jákob pri strachu svojho otca Izáka”.

Jákobova pravda (Emet) vo svojej kráse (Tiferet) je neochvejnou vierou (Emuna) v Božiu ochranu, získanú zmenou mena Jákob na Izrael. To je pravé meno Jákobovej sily (potencie), podľa viery, v ktorej chodil. Je to “Boh zápasí” – neustály Boží boj za svoj národ. Sľub, že vo všetkých ďalších činoch, bude Boh bojovať s ním a za neho (viď. tiež pripravovaná  sidra Jákobov nočný boj).

A čo sa chápe pod “strachom Izákovým”? Je to chaos (tohu), z ktorého vychádza zlo. TOHU sa teda priraďuje  ku Gevure – Izákovmu strachu (Pachad) a teda ohňu Hospodinovmu.

Oheň Hospodinov je pôsobenie Ducha svätého (Ruach kadoš). Oheň očisťuje, je súčasťou zmluvy (1M kap. 15), je symbolom Božej prítomnosti a nie len trestajúcej; ohňom horí ker, je symbolom Božieho zjavenia. Božia Sláva (Kavod) sa javí pohľadom ľudí ako stravujúci oheň (2M 24.15). Avšak, Boh nebýva doslova s ohňom stotožňovaný. Boh síce prichádza v ohni, ale nie je ním (Iz 66.15).

Božie prejavy bývajú rôzne, prejavujú sa aj ako tichý, jemný hlas , ktorý prehováral k Eliášovi na Hórebe (1 Kr 19.1), alebo aj ako zemetrasenie (1Kr 19.1).

Oheň je jednoducho symbolom Boha.

Za pomoci ohňa (obete) človek komunikoval s Bohom. V Chráme bol používaný ale výlučne oheň, ktorý vyšiel z Hospodina, podobne ako oheň, ktorý zapálil Noemove obete (1M 8.20); a ten bol udržiavaný na oltári Áronovými synmi Nadabom a Abihumom. Priniesť Hospodinovi cudzí oheň bývalo trestné (3M 9.23-10.2).

Obetný oheň nebol teda založený ľuďmi – Bol to Boží oheň, zapálený priamo Bohom! 

Oheň je naviac, ako taký,  pre ľudstvo nepostrádateľný…

Jákob nazýval Boha svojho otca Izáka STRACH IZÁKOV, tzn. “ten, ktorého sa bál Izák”. Je to meno, ktoré vyjadruje rešpekt a úctu.

PRAVDA je charakteristikou Božieho slova a Zákona, ktoré sú vždy pravdivé (a teda aj nemenné). Pravda je podstatná a neodvolateľná (Ž 19.10; 119.86…). Pravda – EMET je odvodená od AMEN = pevný, istý, dôveryhodný. Niečo, čo je možné zažiť na vlastnej koži.

MUŽOVIA PRAVDY bývali chápaní ako dôveryhodní ľudia. Ich pravda závisela od ich vernosti Zmluve. Kráčať v Pravde znamenalo verne zachovávať Boží Zákon (Tóru). Pravda je synonymom Múdrosti. Pravda súvisí so Slávou (kavod).

-chanele-